Aj to moje pero napísalo...

ZOTRVAJ CHVIĽKU

Je nedeľa, sviatočný deň,
preži ho kresťane sviatočne len.
Keď do chrámu na svätú omšu zavítaš,
prečo po požehnaní hneď na odchod sa dávaš.
Veď kňaz je ešte pri oltári,
Tvoja slušnosť Ti nič nevraví.
Zotrvaj ešte trošku v kľude,
veď nedeľa ešte celý deň bude.
Aj modlitbu za kňaza patrí sa pomodliť ,
a tak chrám Boží dôstojne opustiť.
 
Marta Pacovská Široké
 

 

NEBO

Pýtam sa sama seba,
ako ďaleko je do neba?
Ani vták tam nedoletí,
iba slnko tak vysoko svieti.
Lúče tak k nám doliehajú,
a sily nám dodávajú.
A keď sa za mraky schová,
čakáme, kým ukáže sa znova.
So slnkom sa nám lepšie žije,
šťastný je aj ten, kto Boha miluje.
On nám tiež silu dodáva,
všetky prekážky pomáha zdolávať.
Utiekajme sa v modlitbách k nášmu Otcovi,
on nám bránu nebeskú  otvorí ,
a keď do nej vojdeme ,
pokoj v duši nájdeme.
 
Marta Pacovská  Široké
 

POHĽADOM  NA KRÍŽ

 
Ja túžim žiť, s Kristom byť.
Ku Kristovi sa utiekať,
v modlitbách sa pohrúžať.
Píšem o Tebe Kristus znova,
práve som sa vrátila z kostola.
O Tebe sa dá veľa napísať,
vzorom pre nás je aj Tvoja mať.
Tak tíško dennú modlitbu odriekať,
na kolená padnúť mohlo by to každého napadnúť.
Pomôž mi Bože aj hore vstať,
kráčať a isť v ústrety Pánovi,
On nám vždy novú cestu otvorí.
                                                                                                                         
Marta Pacovská Široké
 

RUŽENEC

 
Píšem Ti Pane, na kúsok papiera,
čo by som tak pre Teba urobiť ja chcela.
Zopnúť ruky, na kolená padnúť
a v tichosti zotrvať k Tebe sa utiekať.
 
Modlitbou ďakovať  za ten život môj,
za lásku a pokoj, za úsmev na tvári, 
za dary, ktoré dávaš na oltári.
 
Buď Pane nám všetkým veľkým záchrancom, 
odvďačíme  sa Ti presvätým ružencom.
Každé zrnko, nech nám silu dodáva,
Tvoja mocná ruka , nech nás požehnáva.
Obetujme aj my modlitby  každý deň,
hneď bude nebo krajšie a pokoj v duši to ver.
 

Marta Pacovská Široké

Uprostred noci

V ďalekom meste Betleheme,
narodilo sa nám dieťa na studenej slame.
Všade mrzlo naokolo no teplá náruč matky, 
to najteplejšie miesto bolo.
Silné  pritúlenie, jemné pohladenie sily dodávali, 
Ježiškovi celé telo zohrievali.
Šťastná to Matka radosťou naplnená zaspáva, 
lebo je vysilená.
Len pár minút oddýchnuť si chcela, 
aby nad Ježiškom čo najdlhšie bdela.
Obloha hviezdami posiata, len jedna je veľmi rozžatá.
To ona nám ohlásila, že Panna Mária svetu porodila.
Synačka Božieho Pána zeme,
v chudobnej maštaľke v Betleheme.
A tak čas vianočný spolu prežívajme,
do kostola prichádzajme,
malému Ježiškovi s úctou sa klaňajme.
 

Marta Pacovská - Široké

 

Perlička z môjho zápisníčka.

Pod mohutným Braniskom veľká obec leží,
a na jej rozvoji každému záleží.
Široko – ďaleko je to pýcha naša,
lebo máme krásny kostol sv. Mikuláša.
Na nepoznanie zmenil svoju podobu,
v našej farnosti máme krásnu ozdobu.
A keď sa už vonku stmieva,
náš kostol sa usmieva.
Je to svetlo ktoré svieti,
aj keď neraz poškodia ho dospelí a či deti?
Vážme si to, čo naši otcovia postavili,
aby nám deťom krajšiu budúcnosť zabezpečili
Do kostola prichádzajme,
ale s dvermi nebúchajme.
Kľučku silno pridržíme
a tak dvere tíško zatvoríme.
Korunky na opravu ťažko sa zbierali,
nech nám čo najdlhšie vydrží to,
do čoho sme investovali.
Buďme ako jedna kresťanská rodina,
nech nám nepríde za ťažko,
s Ježišom strávená tá jedna hodina.
Spoločne sa pomodlíme,
a tak chrám Boží dôstojne opustíme.
Udržujme kostol v najlepšom poriadku,
a buďme hrdí na našu pamiatku.
Aj keď doba ťažká je,
nech nás láska ku Kristovi priťahuje.
Aby sme v Kristovi vždy napredovali,
a pokojný život prežívali.
 
Marta Pacovská - Široké

 

Kríž

Aké to krátke slovo, ale koľko bolesti na ňom bolo.
Kým Pán Ježiš dokonal, kríž to všetko prekonal.
Kríž pri ceste a či v poli, kto sa pri ňom zastaví,
Ježiša hneď pozdraví.
Kríž drevený, či zo železa, stojí hrdo, za tmy, svetla.
Nebojí sa veru chladu ani tepla, dažďa, mrazu.
Pokľaknúť si pred krížom a čas stráviť s Ježišom,
nezabudni kresťane, veľmi Ti to pristane.
 
Marta Pacovská - Široké
 
 

O B E T A

Do chrámu vstupujem, topánky si nevyzujem.
Idem rovno pred oltár, hľadím Pane na Tvoju tvár.
Koľko si si vytrpel len Ty dobre vieš, nikdy to však nám už nepovieš.
Na kríži presvätom svoj život si dokonal a tak si sa za nás obetoval.
Nech Tvoja obeta v našich srdciach zostane,
ťažkú smrť si mal o môj Pane.
 
Marta Pacovská - Široké
 
 

Z vďačnosti

Z vďačnosti Ti spievam Pane môj,
že stojíš pri mne, keď cítim nepokoj.
Z vďačnosti pred Tebou na kolená padám,
bys ochraňoval všetkých nás o to Ťa žiadam.
Z vďačnosti sa modlievam,
lebo Teba Pane v srdci nosievam.
Z vďačnosti na kríži hľadím a rozjímam,
ako dobre Pane, že Ťa mám.
Z vďačnosti v tichosti kostola,
ďakujem Ti Pane, že som s Tebou bola.
 
Marta Pacovská - Široké

Gorazd Zvonický

Venovanie Marienke Gočovej

Kristov kríž nie je šperkom na ozdobu
pre ľudskú hruď a pre záhlavie hrobu...
Korene púšťa do ľudského tela
ako štep lásky nášho Spasiteľa...
 
Tak rozjímam o ľudskom utrpení,
čo u kresťana na milosť sa mení
a zapája ho do spásneho diela
Kristovho ... On si našu účasť želá.
 
Marienka, myslím  na náročné bôle,
čo vychutnávaš učenlivá v škole
Tesára, čo nás má rád, ale predsa
kríž primeriava aj na naše plecia.
 
Marienka, v tvojom utrpení azda
nájde sa malý kútik pre Gorazda,
ktorý sa s tebou pri modlitbe stretá
za spásu našu i za spásu sveta.

 

Gorazd Zvonický

Epitaf 
Marienke Gočovej
 
Tu odpočíva dievčie telo,
čo v časnej jari ochorelo
a výkupné si pretrpelo...
 
Duch s oddanosťou niesol kríž
a kríž ho dvíhal k nebu blíž.
 
Krížová cesta, tŕním ovenčená
-duch nevedomky azda pozastená-
bôľne sa končí na Golgote,
ale duch získa oslavu aj hmote.
 
My sme ťa sprevádzali v tvojom bôli,
veď tŕne rastú aj na našom poli,
nuž u Ježiša svojím príhovorom
vyprosuj silu putujúcim tvorom.
 
Tu končí tvoja cesta tŕnistá.
Odmena po nej príde od Krista
a on ti k dievčej ozdobe
prikáže ružiam kvitnúť na hrobe.
 
Rím 26. augusta 1990