19. Farár

19. Farár

Farár je vlastným pastierom farnosti, ktorá mu je zverená., aby v nej vykonával učiacu, posväcujúcu a riadiacu úlohu pod vedením diecezného biskupa. Ľudia často všetkých kňazov volajú farár, čo nie je pravda – iba niektorí kňazi sú farári, iní sú kapláni, dekani, kanonici, monsiňori... treba vedieť, že vo farnosti môže byť iba jeden farár, ktorý má nielen sviatostnú úlohu ale aj výkonnú... tzn. kaplán vo farnosti môže iba to, čo mu farár dovolí, napr. sobášiť, krstiť môže iba  so súhlasom vlastného farára hoci je to vo farnosti, do ktorej je poslaný. Tiež v diecéze nemáme dvoch biskupov právne rovnocenných ( sviatostnú moc majú rovnakú, ale právne pomocný biskup môže iba to, k čomu ho poverí diecézny – preto aj hovoríme nášho biskupa Bernarda a jeho pomocného biskupa Marka). Takisto aj cudzí kňaz nemôže prísť do inej farnosti a bez povolenia krstiť, sobášiť, slúžiť sv. omšu... niektorí to nevedia pochopiť, že vo farnosti z úradu môže dnes vykonávať tieto úlohy iba pápež František na celom svete, o. arcibiskup v našej arcidiecéze a vlastný farár vo svojej farnosti – všetci ostatní iba s povolením niektorého z týchto troch. A to bez ohľadu na mená, kto je momentálne tu farárom. Nemôžete povedať, že my vás nepotrebujeme, lebo my máme svojho kňaza – ten môže iba s povolením– tak to bolo predo mnou, tak bude po mne a tak je to aj inde, ba niektorí farári povolenie ani nedajú a sobášia, krstia, pochovávajú sami. Niektorí sa čudovali, keď pbiskup A. Imrich si pýtal povolenie od nášho abp., keď išiel slúžiť na Patriu, aj keď je biskup, nemôže v cudzej farnosti fungovať z vlastnej vôle. Cirkev má 2000ročnú skúsenosť z celého sveta a preto má najlepšiu organizáciu svojich buniek – diecéz a farností.